Územné plánovanie a stavebné konanie má v súčasnom stave viacero nedostatkov. Môže za to niekoľko faktorov, medzi ktoré patrí najmä absencia digitalizácie a zdieľania dát, nepredvídateľnosť a neprehľadnosť procesov, a ich veľmi náročná kontrola. Z uvedených dôvodov bolo prijatie novej stavebnej legislatívy viac ako nevyhnutné. Súčasná právna úprava neumožňuje náležitý rozvoj infraštruktúry a veľmi často sme svedkami aj rozsiahlych zásahov v oblasti životného prostredia.
Aké sú najčastejšie dôvody na zmenu stavebného zákona?
Z praktického hľadiska možno argumentovať najmä tým, že naše stavebné konania nie sú jednotné. V praxi to vyzerá tak, že územné plánovanie a stavebné konanie je rozdelené do veľkého počtu malých, čiastkových procesov, čo sa v konečnom dôsledku veľmi nepriaznivo odzrkadľuje v dlhotrvajúcich stavebných procesoch. Ďalším veľmi dôležitým dôvodom je to, že prevažná väčšina miest a obcí má v súčasnosti zastarané a neaktuálne územné plány, čo vedie k spomínanej neúmernej dĺžke povoľovacích procesov. S tým následne nepriamo súvisí aj fakt, že štátne a samosprávne územné plánovanie nie je navzájom prepojené. V neposlednom rade je dôvodom na zmenu v oblasti stavebnej legislatívy aj nadmerná administratívna záťaž subjektov, ktorá spočíva v nejednotnej a nedostatočnej informatizácii a elektronizácii. Treba pripomenúť, že aj nedostatočná komunikácia medzi účastníkmi konania a zúčastnenými osobami v procese výstavby znemožňuje plynulý priebeh stavebného konania.
Aké sú hlavné prínosy novej stavebnej legislatívy?
Z dôvodovej správy vládneho návrhu zákona o výstavbe vyplýva najmä potreba zefektívnenia a profesionalizácie štátnej správy v oblasti výstavby. Cieľom novej právnej úpravy je znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou, a to predovšetkým prostredníctvom elektronizácie jednotlivých procesov a digitalizácie dát súvisiacich s územným plánovaním a výstavbou. Uvedeným by sa vyriešil najzásadnejší problém platnej právnej úpravy, ktorým je v súčasnosti časová náročnosť stavebného konania. Nová stavebná legislatíva si kladie za cieľ zefektívniť a zjednodušiť stavebné povoľovanie. Po formálnej stránke je nový zákon koncepčne usporiadaný tak, aby poskytoval čo najväčšiu prehľadnosť a zrozumiteľnosť. Zákon o výstavbe v sebe zahŕňa komplexnú právnu úpravu štátneho stavebného dohľadu. Tým sa má zabezpečiť nielen efektívnejší proces výstavby, ale aj posilnenie práva a vymožiteľnosti, ktorá je v súčasnosti veľmi veľkým a častým problémom v stavebných konaniach.
Zmení sa rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb?
Áno, súčasná legislatíva udeľuje rozhodovaciu právomoc mestám a obciam. Ide o veľmi významnú koncepčnú zmenu, ktorá bude mať veľký dopad na rozhodovaciu právomoc pri povoľovaní stavieb. Po novom sa bude povoľovanie stavieb riadiť centrálne, a tento proces bude v pôsobnosti novozriadeného ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorým bude Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V rámci jeho pôsobnosti bude najmä vypracovávať koncepcie a smery rozvoja vo výstavbe, bude rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu, ale zverí sa mu aj vedenie registra stavieb v informačnom systéme a riadenie výkonu štátnej správy vo výstavbe . Dôjde teda k preneseniu právomoci z doterajších stavebných úradov (ktorými sú mestá a obce) na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Takýmito stavebnými úradmi budú regionálne stavebné úrady, v ktorých územnom obvode sa majú vykonávať stavebné práce. Regionálnych pracovísk bude na našom území osem. Do ich pôsobnosti môžeme zaradiť najmä rozhodovanie o stavebnom zámere, vykonávanie kontrolných prehliadok stavieb, overovanie projektov stavieb, vydávanie kolaudačných osvedčení, povoľovanie predčasného užívania stavieb, pričom im bude zverené aj prejednávanie priestupkov a ukladanie pokút za správne delikty v oblasti výstavby. Kompetencie doterajších špeciálnych stavebných úradov zostávajú zachované, okrem špecializovaných stavebných úradov na úseku výstavby diaľnic, dráh a letísk.
Ako bude vyzerať proces povoľovania stavieb?
Prijatý zákon o výstavbe proces povoľovania stavieb výrazne uľahčí. Má k tomu prispieť nielen zjednodušenie samotných procesných postupov v rámci územného plánovania a stavebného konania, ale aj rozsiahla elektronizácia založená na postupnej digitalizácií údajov o danom území. Procesný postup povoľovania stavieb sa má po novom uskutočňovať prostredníctvom nového informačného systému, ktorý bude špeciálne zriadený na účely územného plánovania a výstavby. Povoľovanie stavieb pre stavebníka a samotný proces budú zabezpečovať, a dohliadať naň, odborne spôsobilé osoby.
Pokiaľ ide o jednoduchosť alebo zložitosť procesných postupov v rámci samotnej výstavby, tá bude závisieť od kategórie, do ktorej je daná stavba zaradená. Nová stavebná legislatíva v tomto smere ponecháva možnosť ohlásenia, a teda zjednodušeného povoľovania výstavby
pre určité kategórie stavieb. To sa bude vzťahovať na jednoduché stavby, drobné stavby a na stavebné práce.
Proces povoľovania stavieb bude vyzerať nasledovne:
- Potreba prerokovania návrhu stavebného zámeru so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými právnickými osobami, obcou, v ktorej území sa má stavať a vlastníkmi susedných stavieb a pozemkov.
- Povoľovanie stavieb bude založené na vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere, ktoré bude vydávať stavebný úrad (regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu).
- Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pri prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Po novom bude toto prerokovanie bude pre stavebníka zabezpečovať odborne spôsobilá
osoba – projektant. Úlohou projektanta bude zabezpečiť pre stavebníka procesnú stránku schvaľovania stavebného návrhu. - Nasledovať bude konanie o overení projektu stavby.
- Ak sa overí projekt stavby a prebehne výstavba, dokončená stavba bude podliehať kolaudácii. Kolaudačným osvedčením stavby priamo stavebný úrad osvedčí spôsobilosť stavby
na projektovaný účel.
Nová terminológia a upúšťanie od doterajších procesov
Nová stavebná legislatíva si kladie za cieľ zmeniť aj spresniť terminológiu. Pojem „stavebný poriadok“ bude nahradený novým pojmom „výstavba“. Termín „stavebné povolenie“ bude po novom ako „rozhodnutie o stavebnom zámere“. Zákon vďaka svojej prehľadnej systematike jasne definuje všetky významné pojmy, akými sú napr. stavebné práce, prípravné práce, stavebník, projektant, stavbyvedúci, kolaudácia stavby, a pod.
Podľa nového zákona sa bude upúšťať aj od doterajších postupov a procesov, a to v rámci posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach, t. j. v územnom konaní a v stavebnom konaní. Možnosť dotknutých orgánov a účastníkov konania vyjadriť sa k predmetu veci v rôznych fázach konania bude obmedzená, čoho dôsledkom sa schvaľovací proces nielen zjednoduší, ale aj skráti.
Nová legislatíva bude riešiť aj problém s nepovolenými stavebnými prácami
Podľa novej právnej úpravy všetky stavby, ktoré boli postavené nepovolenými stavebnými prácami, nebude už možné po účinnosti nového zákona dodatočne povoliť. Návrh zákona zároveň precizuje postup stavebného úradu pri nepovolených stavebných prácach. Nepovolenými stavebnými prácami budú stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú bez ohlásenia alebo v rozpore s potvrdením o ohlásení. V prípade jednoduchej stavby pôjde o nepovolené stavebné práce uskutočnené bez rozhodnutia o povolení stavby, alebo v rozpore s ním. Ak sa vyžaduje overenie projektu stavby, pôjde o nepovolené stavebné práce v prípade absencie overenia projektu stavby alebo v rozpore s overeným projektom stavby. Zákon bude upravovať aj podmienky a postupy pri ich odstraňovaní. Rozšíri sa okruh sankcionovaných osôb vo výstavbe (napr. na zhotoviteľov stavieb, na osoby poverené výkonom stavebného dozoru, na stavbyvedúcich a pod.). Tým sa prispeje k väčšej ochrane a vymožiteľnosti práv poškodených subjektov.
Združenie miest a obcí Slovenska pripravilo vlastný návrh novely stavebného zákona
Je potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že nie všetci považujú prijatú novú stavebnú legislatívu ako to najlepšie riešenie súčasného problému. Združenie miest a obcí Slovenska pripravilo ako alternatívu svoj vlastný návrh novely zákona. Združenie s prijatou právnou úpravou nesúhlasí, ale zároveň zdôrazňuje potrebu novelizácie stavebnej legislatívy. ZMOS namieta a argumentuje najmä tým, že prijatými zákonmi sa mestám a obciam oklieštia rozhodovacie právomoci pri povoľovaní stavieb, ktoré v súčasnosti vykonávajú ako prenesený výkon štátnej správy. Mestá a obce podľa platnej právnej úpravy vystupujú v stavebnom konaní ako rozhodovací orgán v prvom stupni, a v tomto smere tak uplatňujú široký rozsah zákonom priznaných právomocí. Naskytá sa teda otázka, či nová stavebná legislatíva bude po zavedení zmien naozaj efektívnejšia, alebo nie. Pozitívny vplyv sa môže prejaviť najmä v malých mestách a obciach, ktoré nemajú dostatočnú personálnu a odbornú vybavenosť na spoľahlivý výkon tejto činnosti. Uvedený nedostatok má za následok buď nečinnosť stavebných úradov alebo veľmi časté porušovanie zákona. Ak by sa zmenila a preniesla rozhodovacia právomoc opäť na štát, ktorý by ju riadil jednotne a centrálne, mohlo by to v konečnom dôsledku prispieť k zodpovednému a odbornému konaniu v oblasti výstavby.
Záver
Prijatá stavebná legislatíva môže v budúcnosti prispieť ku kvalitnejšiemu a transparentnejšiemu procesu výstavby. V mnohých smeroch reflektuje a snaží sa odstrániť tie najväčšie nedostatky nielen súčasnej právnej úpravy, ale prináša komplexné riešenia
na zefektívnenie a lepšie využívanie územného plánovania a stavebného konania. Samotný zákon o výstavbe a jeho hlavný účel by sa dal zhrnúť nasledovne: „Zjednodušiť, zefektívniť a zmodernizovať“. V praxi tak môže ísť o veľmi pozitívnu zmenu, ktorá môže ovplyvniť mnohé budúce stavebné projekty. Prijatím nového zákona o výstavbe bude z pohľadu legislatívy nutnosť prijatia aj množstva vykonávacích právnych predpisov. Otázkou však aj naďalej zostáva to, či bude táto zmena prospešná a či sa jej podarí splniť svoj účel. Nie je vylúčené, že jednotlivé ustanovenia novej stavebnej legislatívy budú v aplikačnej praxi spôsobovať situácie, ktoré bude následne potrebné upraviť viacerými novelami zákona o výstavbe a zákona o územnom plánovaní. Zaujímavé bude aj sledovať, či prechod právomocí z miest a obcí na regionálne stavebné úrady bude plynulý, a nebude spôsobovať problémy a prieťahy jednotlivým účastníkom stavebného konania.
